Page:Parépou - Atipa, 1885.djvu/160

La bibliothèque libre.
Le texte de cette page a été corrigé et est conforme au fac-similé.

Kou Atipa fini dit ça parole la, oune moune frappé la lapòte ; cété Mayombé.

— Hé ! nègue léglise yé la, dit Atipa ; zòte la line nouvelle. A zòte, oune so, mo ca wai jodla.

— A bongué, réponne Mayombé, qui ca fait nous contré qué to conça. A pou nous convèti to.

— Chia ! rouprendne Atipa ; convèti mo, penga, pitot, a mo qui ké convèti zòte ; qué tombé zòte colonnie, ca tombé caba la.

Pou ça pa, Atipa pou ça mentò ; ça vrai. Ça nègue qui té ca metté, yé grand habit, pou poté la croai, la procession yé la, pou c’allé encò. Yé comprendne yé fait sotte, assez.

Mayombé meinme, lò li vini di Mannan, tout lé jou, li té la léglise. Fòce nègue mine d’ò yé la charadé li, li lessé commignin, nette.

— Pou qui ça, doumandé Atipa, to pas vini pi bonnhò ? to té wa doujenein qué nous. Nous mangé oune bougnon milate qui si chouite.

— Mo pas té savé, réponne Mayombé ; ça wa pou oune òte foai. Mo vini prend to, pou nous allé fait oune tou, apré midi la.

— Toute meinme, dit Atipa, to ké prend quichose qué nous ; apré, nous wa soti.