Page:Parépou - Atipa, 1885.djvu/39

La bibliothèque libre.
Le texte de cette page a été corrigé et est conforme au fac-similé.

yé meinme, la dégrad. Oueil rhonté oueil ; lò la, yé ca baille yé vianne.

Temps en temps, vendò yé la ca pésé oune live vianne, yé ca longé li, sans palé, baille oune nègresse. Ça la ca prend so vianne, li ca peyé, et pis li c’allé.

Si oune gain malhò, pas content, si li gnanni dit : Mamzell, a zos, oune so, ou baille mo ; yé ca rhalé vianne la, di so lanmain, et pis bonsoai.

Lò Wacapou wai, conça ; li dit :

— Doumandé vié blangue la donc !

— Défendne ! réponne Atipa. A vianne peye ici, oune so, mo ca mangé. To pas wai, a vianne òte peye, li ca vendé. Ça vianne la, a pou sodat qué pòpòte. Et pis, to crai mo blié Rogé qui té ca vendé beif mouri la ? Est-ce mo savé, ça la, côté so vianne la soti ?

— Pisse mo pas pouvé gain, ça vianne mo wlé, en nous. Mo millò mangé posson, passé, vianne potigué.

Jou la, dégrad té plein qué mangé : mantoun, cranmangnoc, topinambou, patate, tayove touca, gnanme peye nègue, cribiche, mi frais, pou fait engoue ; kiouri ; cannon potigué té rivé. Mo, pou ca fini, si mo nommein,